Hlavní aktéri konferencie, zľava: Ladislav Hohoš, Peter Dinuš, Miloslav Ransdorf, Alfred Rubiks, Marek Hrubec

Pod týmto názvom sa na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli konala 30. januára 2014 konferencia, ktorú organizovala parlamentná skupina Zjednotenej európskej ľavice GUE/NGL, konkrétne europoslanec za KSČM Miloslav Ransdorf a Michal Frič. Úsilie o hľadanie nekapitalistických alternatív sa stalo naliehavým najmä od vzniku systémovej krízy v rokoch 2007 – 2008. Neoliberalizmus skrachoval tak v teórii ako aj v praxi, napriek tomu však naďalej udržiava hegemóniu a pre početnú časť verejnosti sa javí ako nespochybniteľný. To, samozrejme, vyvoláva naliehavé otázky o podobe spoločnosti, ktorá nastane po kapitalizme – „postkapitalizmus“ alebo „demokratický socializmus“ – tak v horizonte blízkej ako aj vzdialenej budúcnosti.

Úvodné slovo predniesla predsedníčka frakcie GUE/NGL Gabi Zimmerová, nemecká socialistická politička (Die Linke). Uviedla, že treba podrobne analyzovať, či a ako v súčasnosti dochádza ku konsolidácii alebo destabilizácii kapitalizmu, a vypracovať alternatívne modely. Doterajšie rozštiepené ideologické prístupy nestačia, ľavicová politika by sa mala usilovať o zmenu politického konsenzu v rámci EÚ.

Europoslanec Alfred Rubiks (Lotyšsko) hovoril o potrebe rozpracovať hlavné myšlienky zo súčasných teoretických modelov prechodu k spravodlivejšiemu spoločenskému a ekonomickému systému a uplatňovať ich v politickej praxi. Podstatným dôvodom súčasnej krízy je Marxom popísaný vzťah medzi prácou a kapitálom. Vládnuca buržoázna trieda nemá problém s porušovaním ľudských práv, vykorisťovanie zo strany oligarchov sa vyostruje. Socializácia výroby hmotných statkov si vyžaduje transformáciu spoločenských vzťahov, ktorá predstavuje jedinú cestu, ako zabrániť sebaničeniu ľudstva.

Miloslav Ransdorf zdôraznil rozdiel medzi „krízou kapitalizmu“ a „krízou v kapitalizme“, v dnešnej dobe ide o obdobie medzi uvedenými dvoma krajnosťami. Zdrojom krízy sú hranice systému, presnejšie ide o dlhé cykly rozvoja, tzv. dlhé vlny znižovania miery zisku, ktoré sú prepojené s triednym bojom. Podrobne sa zaoberal prvkami socialistického obsahu v rámci kapitalizmu, príkladom je systém ESOP v USA, lenže kapitalizmus objavil nové rezervy a vznikli finančné hypertrhy. EÚ chýba novátorský inovačný duch, čo by malo byť úlohou pre opozičné sily napriek tomu, že kríza aktuálne viac praje hnutiam stojacim na krajnej pravici.

Ladislav Hohoš z Filozofickej fakulty UK v Bratislave vychádzal zo známej knihy Jeremy Rifkina „Európsky sen“. Práca vyšla v roku 2004, autor bol presvedčený, že európsky sen zohrá v dvadsiatom prvom storočí úlohu inšpirujúcej vízie, podobnú, ako zohral americký sen v dvadsiatom storočí. V súčasnosti sa dá pochybovať, či Európa vôbec disponuje nejakou víziou budúcnosti. Rozdiel medzi dvoma „snami“ znamená zásadný rozdiel spočívajúci v dvoch odlišných koncepciách globalizácie. Ďalšie ešte zásadnejšie prevratné zmeny nastanú v rámci globálneho otepľovania ako dôsledku globálnych klimatických zmien, a to aj v tom prípade, že by došlo k dohode o reálnom celosvetovom znížení emisií CO₂. Opakované katastrofy môžu vyvolať sociálne otrasy a narušiť politickú stabilitu, dokonca spochybniť legitimitu vlád a politických elít.

Úlohou ľavice je chrániť európsky sociálny model. Z hľadiska perspektívy politiky ľavicových strán požadovanie návratu k povojnovému „welfare state“ alebo plnej zamestnanosti vedie do slepej uličky, z tejto pozície nie je možné čeliť argumentom pravice ani formulovať reálne politické požiadavky. V rámci aktuálnej politiky sa ľavicové strany môžu usilovať o zachovanie pracovných miest alebo aspoň brojiť proti masovému prepúšťaniu, štát blahobytu však nie je možné obnoviť na základe dobrej vôle kapitalistov obetovať časť zisku v menej sociálnej stability. Tým sa nastoľuje otázka antikapitalistických alternatív, pričom zmysluplná diskusia predpokladá pluralizmus aj v teórii. Ide o nastolenie primátu politiky nad ľubovôľou trhového mechanizmu. Alternatívu by mohla predstavovať dekomodifikácia, čo však znamená pripustiť uvažovanie o nekapitalistických alternatívach spoločenského usporiadania.

Marek Hrubec z Centra globálnych štúdií AV ČR a UK v Prahe predniesol prednášku o význame ekonomickej demokracie na ceste k postkapitalistickej spoločnosti. Zameral sa na rozdiel medzi ekonomickou demokraciou a ekonomickým autoritárstvom, ktorému musí väčšina zamestnancov v súčasnom hierarchicky usporiadanom ekonomickom systéme dennodenne čeliť. Ďalej sa sústredil na niekoľko základných modelov ekonomickej demokracie predovšetkým vo vzťahu k pluralite foriem vlastníctva, k regulácii trhu a k občianskemu plánovaniu. Ide o to, že uvedené podstatné prvky by mohli a mali začať byť ako anticipujúce inštitúcie budúcej spravodlivejšej spoločnosti aspoň čiastočne uplatňované už v rámci súčasného systému. Idea ekonomickej demokracie patrí do širšieho rámca diskusií o demokratickom socializme.

M. Hrubec vysvetlil, že jednotlivé národné štáty majú v prostredí globálneho kapitalizmu iba obmedzené možnosti, ako presadzovať ekonomickú demokraciu, preto by mali svoje snahy koordinovať a pracovať na spoločnom nadnárodnom projekte. V uvedenom zmysle hovoril o obmedzenosti absolútnej suverenity štátov, ktoré nechcú spolupracovať a egoisticky obhajujú len sami seba. Na druhej strane vyzdvihol význam delenej suverenity štátov v európskej integrácii, ktorá by mala byť založená na delenej zodpovednosti a na solidarite, pričom by mala umožniť naplnenie sociálnej a politickej spravodlivosti. To by otvorilo možnosti realizácie ekonomickej demokracie a postkapitalistickej spoločnosti v európskom meradle. Uvedený model by bol vynikajúcim príkladom pre podobné realizácie v ďalších makroregiónoch sveta a taktiež v globálnom meradle.

Peter Dinuš z Ústavu politických vied SAV predniesol príspevok o teoretickej reflexii možného prekonania kapitalizmu. Vo svojom vystúpení kriticky reflektoval niektoré teoretické východiská, ktoré zdôvodňujú nevyhnutnosť sociálnej zmeny a zároveň k nej načrtávajú cesty (predovšetkým v podobe teórie ekonomickej demokracie). Poukázal na to, že zmysluplný politický zápas za presadenie antikapitalistickej resp. nekapitalistickej alternatívy musí spĺňať niektoré základné predpoklady, ako sú analýza súčasného štádia kapitalizmu, charakteristika politickej situácie v národnom štáte a existencia politického subjektu s radikálnym antisystémovým programom  opierajúcim sa o revolučnú teóriu. V tejto súvislosti hovoril o teórii imperializmu, globálneho kapitalizmu a impéria, ako ho definovali M. Hardt a A. Negri, o význame štruktúr občianskej spoločnosti pre buržoáznu hegemóniu a nevyhnutnosti silného antikapitalistického politického subjektu. Záver jeho vystúpenia patril dialektike dvoch konceptov antisystémového zápasu: postmoderného konceptu, ktorého subjektom je globálne „občianstvo masy“ a klasického marxistického konceptu, ktorého subjektom je proletariát.

Konferencia do určitej miery prezentovala analýzy a otvorila ďalšie diskusie o možnostiach prechodu k postkapitalistickej spoločnosti, pod čím sa rozumie postupná transformácia až na úroveň zásadnej systémovej zmeny. Bola prvým krokom, po ktorom by mohli nasledovať ďalšie.

Převzato z: http://noveslovo.sk/c/Nad_ramec_kapitalizmu_od_teorie_k_praxi