• Úvodní stránka
  • Kdo jsme
  • Články
  • Právní poradna
    • Občanské právo
    • Pracovní právo
    • Správní právo
    • Právní rady pro aktivisty
    • Novinky a články
    • Zákony a příručky
  • Publikace
  • Odkazy
  • Kontakty
  • Kemp
facebook

11
KVě
2014

Kto môže ovládať súčasný kapitalistický svetový poriadok?

Štítky: Amerika, Politika, Společnost, Svět
Autor: Slavoj Žižek
komentář : vypnuto

zizek1V rozdelenom a nebezpečnom svete, musíme naučiť nové veľmoci spôsobom

Slavoj Žížek,
The Guardian, Utorok 6. máj 2014

Poznať spoločnosť neznamená iba poznať jej výslovné pravidlá. Treba aj vedieť ako ich používať, kedy ich používať, kedy ich porušovať, kedy odmietnuť ponuku a kedy sme vpodstate donútený spraviť niečo, avšak predstierať, že to bola slobodná voľba. Zvážte paradox, napríklad, ponúk ktoré majú byť odmietnuté. Keď ma do reštaurácie pozve bohatý strýko, obaja vieme, že on bude platiť, napriek tomu musím aspoň naoko trvať na tom, že si to rozdelíme; predstavte si moje prekvapenie, ak by môj strýko jednoducho odpovedal: „Dobre teda, plať ty!“

V dobe krátko po páde Sovietskeho zväzu, v rokoch Jeľcinovej vlády v Rusku, tu bol podobný problém. Napriek tomu, že právne záväzky boli známe a poväčšine rovnaké ako v Sovietskom Zväze, zložitá sieť nepísaných pravidiel, ktorá udržiavala celú spoločenskú štruktúru, sa rozpadla. Ak ste v Sovietskom Zväze chceli lepšiu zdravotnú starostlivosť alebo nové ubytovanie, ak ste mali sťažnosť voči autorite, boli predvolaný k súdu alebo chceli aby sa vaše dieťa dostalo na najlepšiu školu, vedeli ste čo treba spraviť. Vedeli ste, komu dať úplatok a čo môžete alebo nemôžete urobiť. Po páde Sovietskeho Zväzu bol jedným z najfrustrujúcejších aspektov bežného života pre obyčajných ľudí fakt, že tieto nepísané pravidlá boli výrazne narušené. Ľudia jednoducho nevedeli ako reagovať, ako sa postaviť k jasným zákonným nariadeniam, čo mohlo byť prehliadané a kedy fungovali úplatky. (Jednou z úloh organizovaného zločinu bolo sprostredkovať niečo ako náhradné zákony. Ak ste mali malú firmu a zákazník vám dlhoval peniaze, obrátili ste sa na svojho mafiánskeho ochrancu, ktorý sa o problém postaral, vzhľadom k tomu, že štátny systém nebol efektívny.) Stabilizácia spoločnosti za Putina prebehla najmä vďaka zavedeniu a pochopeniu týchto nových nepísaných pravidiel. Teraz opät väčšina ľudí chápe túto novú sieť spoločenských vzťahov.

V medzinárodnej politike sme ešte nedosiahli túto úroveň. V 90-tych rokoch bol vzťah medzi Ruskom a západnými mocnosťami definovaný tichým paktom. Západné mocnosti sa k Rusku správali ako k veľmoci za podmienky, že Rusko tak nebude vystupovať. Ale čo ak osoba ktorá mala ponuku odmietnuť, ju prijíme? Čo ak Rusko začne vystupovať ako veľmoc? Podobná situácia je katastrofická, ohrozujúca celú existujúcu sieť vzťahov, tak ako sa to stalo päť rokov dozadu v Gruzínsku. Unavené z pozície formálnej veľmoci, Rusko zrazu začalo vystupovať ako veľmoc skutočná.

Ako k tomu prišlo? „Americké storočie“ skončilo, dostali sme sa do doby, kedy sa formujú viaceré centrá svetového kapitalizmu. V USA, Európe, Číne, snáď aj v Latinskej Amerike, sa kapitalistické systémy vyvinuli so svojimi špecifickými odchýlkami: USA s neoliberálnym kapitalizmom, Európa s tým, čo zostáva z tzv. welfare state, Čína s autoritatívnym kapitalizmom, latinská amerika s populistickým kapitalizmom. Po neúspešných pokusoch USA ustanoviť sa ako jediná veľmoc, svetový policajt, vznikla potreba ustanoviť pravidlá styku medzi týmito lokálnymi centrami, týkajúce sa ich sporných záujmov.

Toto je dôvod, prečo môžu byť tieto časy nebezpečnejšie ako sa zdá. Počas studenej vojny boli pravidlá jasné, garantované politikou zaručeného vzájomného zničenia veľmocí. Keď Sovietský Zväz porušil tieto pravidlá inváziou do Afganistanu, draho zato zaplatil. Vojna v Afganistane bola začiatok jeho konca. Dnes sa staré a nové veľmoci skúšajú, snažia sa zaviesť ich vlastné verzie svetových pravidiel, skúšajúc ich na rôznych zástupných bojiskách, ktoré sú samozrejme iné malé národy a štáty.

Karl Popper pochválil vedecké testovanie hypotéz, tvrdiac, že tak umožňujeme zomrieť našej hypotéze namiesto nás. Pri dnešnom testovaní je ubližované malým národom namiesto veľkých, najskôr Gruzínsko, potom Ukrajina. Hoci oficiálne argumenty sú vysoko morálne, týkajúce sa ľudských práv a slobôd, skutočná podstata hry je jasná. Udalosti na Ukrajine sa podobajú tým v Gruzínsku, druhá časť, ďalšia úroveň v geopolitickom boji o nadvládu v neregulovanom, decentralizovanom svete.

Rozhodne je čas naučiť veľmoci, staré aj nové, dobrým spôsobom, ale kto to spraví? Toto samozrejme zvládne iba nadnárodná entita, viac ako 200 rokov späť, Immanuel Kant videl potrebu pre ustanovenie nadnárodného právneho poriadku založeného na vzostupe celosvetového spoločenstva. V jeho vízií večného mieru napísal: „Keďže sa rozvinula užšia či širšia komunita ľudí tak, že porušovanie práv na jednom konci sveta je cítiť aj na druhom, myšlienka zákona svetového občianstva vôbec nieje prehnaná“.

Toto nás však vedie k „hlavnému protirečeniu“ nového svetového poriadku (ak môžeme použiť tento starý maoistický výraz): nemožnosť vytvoriť svetový politický poriadok, ktorý by korešpondoval svetovej kapitalistickej ekonomike.

Čo ak, zo štrukturálnych dôvodov a nie iba kvôli empirickým obmedzeniam, nemôže existovať celosvetová demokracia, či zastupiteľská svetová vláda? Čo ak svetová tržná ekonomika nemôže byť priamo organizovaná, tak ako liberálna demokracia s celosvetovými voľbami?

V dnešnej dobe, dobe globalizácie, platíme za toto „hlavné protirečenie“. V politike sa vrátili rokmi overené fixácie na najmä etnické, náboženské a kultúrne indentity. Naša predpoveď je založená na tomto probléme: svetová voľná cirkulácia komodít je sprevádzaná rastúcou separáciou v spoločenskej oblasti. Od pádu Berlínskeho múru a vzostupu svetového trhu sa všade začali objavovať nové múry, oddelujúce ľudí a ich kultúry. Možno práve na vyriešení tohoto napätia závisí samotné prežitie ľudstva.

http://www.theguardian.com/commentisfre … er-ukraine

Profilový obrázek
O autorovi

Komentáře

comments

Social Share

  • google-share

Právní poradna

Zápis závazku prodat v budoucnu nemovitost do katastru

28 září, 2021

Minusové hodiny - nepravidelně rozvrhovaná pracovní doba

27 září, 2021

Má zaměstnavatel nárok na náhradu při vracení pracovní pomůcky?

15 srpna, 2021

Odkazy

Nadcházející akce

  • Momentálně nejsou naplánované žádné akce
AEC v1.0.4

Kalendář akcí

AEC v1.0.4

Štítky

Afrika Akce Amerika Antifašizmus Antikapitalismus Antirasizmus Armáda Asie Blízký východ Česká politika čína Ekologie Ekonomika Evropa Evropská unie Filosofie Historie imperialismus Kultura Latinská Amerika Levá perspektiva Levice Liberec Média Německo Odbory a pracoviště Palestina Politika Potraviny Praha Protivládní hnutí Rozhovor Rusko Školství Socialismus Sociální otázky Společnost Spravedlnost Svět Ukrajina válka Vězeňství Z domova Zdravotnictví Ženy a gender

Video

Levá Perspektiva o.s.

Občanské sdružení na obranu sociálně vyloučených, upozaděných a
diskriminovaných lidí včetně prevence sociální exkluze. Provozujeme
levicový, informačně-publicistický web a internetovou právní poradnu.
Aktivně vystupujeme proti fašismu, rasismu, homofobii a všem formám
diskriminace.

Aktuální články

Veřejný sektor v Německu vstoupil do výstražné stávky

16 března, 2023

Británie si stále myslí, že je impériem, ale císař je nahý

16 března, 2023

Otřes amerického finančního světa po pádu dvou velkých bank

15 března, 2023

Protestní pochod dělníků a studentů v Ekvádoru

15 března, 2023

140 let od úmrtí Karla Marxe

14 března, 2023

Archivy

  • Březen 2023
  • Únor 2023
  • Leden 2023
  • Listopad 2022
  • Říjen 2022
  • Září 2022
  • Srpen 2022
  • Červenec 2022
  • Červen 2022
  • Květen 2022
  • Duben 2022
  • Březen 2022
  • Únor 2022
  • Leden 2022
  • Prosinec 2021
  • Listopad 2021
  • Říjen 2021
  • Září 2021
  • Srpen 2021
  • Červenec 2021
  • Červen 2021
  • Květen 2021
  • Duben 2021
  • Březen 2021
  • Únor 2021
  • Leden 2021
  • Prosinec 2020
  • Listopad 2020
  • Říjen 2020
  • Září 2020
  • Srpen 2020
  • Červenec 2020
  • Červen 2020
  • Květen 2020
  • Duben 2020
  • Březen 2020
  • Únor 2020
  • Leden 2020
  • Prosinec 2019
  • Listopad 2019
  • Říjen 2019
  • Září 2019
  • Srpen 2019
  • Červenec 2019
  • Červen 2019
  • Květen 2019
  • Duben 2019
  • Březen 2019
  • Únor 2019
  • Leden 2019
  • Prosinec 2018
  • Listopad 2018
  • Říjen 2018
  • Září 2018
  • Srpen 2018
  • Červenec 2018
  • Červen 2018
  • Květen 2018
  • Duben 2018
  • Březen 2018
  • Únor 2018
  • Leden 2018
  • Prosinec 2017
  • Listopad 2017
  • Říjen 2017
  • Září 2017
  • Srpen 2017
  • Červenec 2017
  • Červen 2017
  • Květen 2017
  • Duben 2017
  • Březen 2017
  • Únor 2017
  • Leden 2017
  • Prosinec 2016
  • Listopad 2016
  • Říjen 2016
  • Září 2016
  • Srpen 2016
  • Červenec 2016
  • Červen 2016
  • Květen 2016
  • Duben 2016
  • Březen 2016
  • Únor 2016
  • Leden 2016
  • Prosinec 2015
  • Listopad 2015
  • Září 2015
  • Srpen 2015
  • Červenec 2015
  • Červen 2015
  • Květen 2015
  • Duben 2015
  • Březen 2015
  • Únor 2015
  • Leden 2015
  • Prosinec 2014
  • Listopad 2014
  • Říjen 2014
  • Září 2014
  • Srpen 2014
  • Červenec 2014
  • Červen 2014
  • Květen 2014
  • Duben 2014
  • Březen 2014
  • Únor 2014
  • Leden 2014
  • Prosinec 2013
  • Listopad 2013
  • Říjen 2013
  • Září 2013
  • Srpen 2013
  • Červenec 2013
  • Červen 2013
  • Květen 2013
  • Duben 2013
  • Březen 2013
  • Leden 2013
  • Prosinec 2012
  • Listopad 2012
  • Říjen 2012
  • Září 2012
  • Srpen 2012
  • Červenec 2012
  • Červen 2012
  • Květen 2012
  • Duben 2012
  • Březen 2012
  • Únor 2012
  • Únor 2010
  • Leden 2010
  • Prosinec 2009
  • Listopad 2009

Štítky

Afrika Akce Amerika Antifašizmus Antikapitalismus Antirasizmus Armáda Asie Blízký východ Bydlení Ekologie Ekonomika Evropa Evropská unie Filosofie Historie imperialismus Kultura Latinská Amerika Levice Levá perspektiva Liberec Média Odbory a pracoviště Palestina Politika Potraviny Praha Protivládní hnutí Rozhovor Rusko Socialismus Sociální otázky Společnost Spravedlnost Svět Ukrajina válka Vězeňství Z domova Zdravotnictví Česká politika čína Školství Ženy a gender
© 2013 Levá perspektiva, o.s. Všechna práva vyhrazena.