• Úvodní stránka
  • Kdo jsme
  • Články
  • Právní poradna
    • Občanské právo
    • Pracovní právo
    • Správní právo
    • Právní rady pro aktivisty
    • Novinky a články
    • Zákony a příručky
  • Publikace
  • Odkazy
  • Kontakty
  • Kemp
facebook

21
ÚNO
2014

Nepokoje v Bosne, tentokrát bez etnického podtónu

Štítky: Politika, Společnost, Svět
Autor: Slavoj Žižek
komentář : vypnuto

bosna-mapaThe Guardian, pondelok 10 február 2014

Minulý týždeň horeli mestá v Bosne a Hercegovine. Všetko začalo v Tuzle, meste s moslimskou majoritou. Protesty sa ďalej rozšírili do hlavného mesta, Sarajeva, a Zenice, ale aj Mostaru, domovského mesta veľkej časti chorvástkeho obyvateľstva a Banja Luky, hlavného mesta srbskej časti Bosny. Tisícky rozzúrených demonštrantov okupovali a zapalovali vládne budovy. Hoci sa situácia následne upokojila, vo vzduchu stále cítiť napätie.

Tieto udalosti dali vzniknúť konšpiračným teóriám (napríklad, že protesty zorganizovala srbská vláda za účelom zvrhnutia bosnianskeho vedenia), ale každý ich môže s kľudom ignorovať, keďže je jasné, že čokoľvek sa za tým skrýva, zúfalstvo protestujúcich je skutočné. Človek je v pokušení parafrázovať Mao Ce-tungov slávny výrok: v Bosne je chaos, situácia je znamenitá!

Prečo? Pretože požiadavky protestujúcich nemohli byť jasnejšie – pracovné príležistosti, šanca na slušný život, koniec korupcie – tie zmobilizovali ľudí v Bosne, krajine, ktorá je v posledných desaťročiach synonymom pre zúrivé etnické čistky.

V minulosti boli jedinými masovými protestami v Bosne a bývalých krajinách Juhoslávie protesty etnicky alebo nábožensky motivované. V polovici roku 2013 boli v Chorvátsku zorganizované dva verejné protesty, v krajine ktorú silno zasiahla ekonomická kríza, s vysokou nezamestnanosťou a hlbokým zúfalstvom: odbory sa snažili zorganizovať zjazd na podporu práv pracujúcich, zatial čo pravicový nacionalisti odštartovali protestné hnutie proti používaniu azbuky na verejných budovách v mestách so srbskou menšinou. Prvá iniciatíva zhromaždila na námestí v Záhrebe pár stoviek ľudí; druhá zmobilizovala stotisíce, tak ako skoršie fundamentalistické hnutia proti sobášom homosexuálov.

Chotvátsko nieje výnimkou: od Balkánu po Škandináviu, od USA po Izrael, od strednej Afriky po Indiu, nová doba temna sa blíži, s rastúcimi etnickými a náboženskými vášňami a ustupujúcimi osvietenskými hodnotami. Tieto vášne sa vždy skrývali v pozadí, nové je ich neskrývané a trúfalé prejavovanie.

Čo by sme teda mali robiť? Mainstreamoví liberáli nám tvrdia, že keď sú základné demokratické hodnoty ohrozované etnickými alebo náboženskými fundamentalistami, musíme sa všetci spojiť za liberálno-demokratickou agendou kultúrnej tolerancie, zachrániť, čo sa dá a odstaviť bokom nádeje na radikálnejšiu spoločenskú zmenu. Naša úloha, hovoria, je jasná: Musíme si vybrať medzi liberálnou slobodou alebo fundamentalistickým útlakom.

Avšak keď sa nás pýtajú (čisto rétoricky) otázky ako napríklad „Chcete aby boli ženy vylúčené z verejného života?“ alebo „Chcete aby bol každý kritik náboženstva potrestaný smrťou?“, čo by nás malo robiť podozrievavými, je už samotná zjavnosť odpovede. Problémom je, že taký zjednodušujúci liberálny univerzalizmus už dávno stratil svoju nevinnosť. Konflikt medzi liberálnym zhovievavosťou a fundamentalizmom je v skutoćnosti zdanlivým konfliktom – zakliaty kruh oboch pólov generujúci a predpokladajúci jeden druhého.

Čo Max Horkheimer povedal o fašizme a kapitalizme v 30-tych rokoch (že tí, ktorí nechcú hovoriť kriticky o kapitalizme, by sa mali zdržať aj kritiky fašizmu) je použiteľné aj na dnešný fundamentalizmus: tí, ktorí nechcú hovoriť kriticky o liberálnej demokracií, by sa mali zdržať kritiky náboženského fundamentalizmu.

Reagujúc na opis marxizmu ako „islamu 20. storočia“, Jean-Pierre Taguieff napísal, že sa začína ukazovať, že islam je „marxizmom 21. storočia“ pokračujúc, po ústupe komunizmu, v jeho ostrom antikapitalizme.

Avšak nedávne zmeny v moslimskom fundamentalizme môžu byť považované za potvrdenie starého vyhlásenia Waltera Benjamina, že „každý vzostup fašizmu nesie svedectvo o neúspešnej revolúcií“. Vzostup fašizmu je, inými slovami, zlyhanie ľavice a zároveň dôkaz, že tu bol revolučný potenciál, nespokojnosť, ktoré ľavica nedokázala zmobilizovať. Neplatí snáď to isté pre dnešný takzvaný „islamofašizmus“? Nieje vzostup radikálneho islamizmu priamo prepojený s vytrácaním sekulárnej ľavice z moslimských krajín?

Afganistan je vykreslovaný ako krajne islamistická krajina, no 40 rokov späť to bola krajina so silnou sekulárnou tradíciou, vrátane komunistickej strany, ktorá sa dostala k moci nezávisle od Sovietskeho Zväzu.

Práve v kontraste s týmto pozadím by mal človek chápať najnovšie udalosti v Bosne. Na jednej z fotiek z demonštrácií vidíme účastníkov mávať bok po boku troma vlajkami: Bosnianskou, Srbskou a Chorvátskou vyjadrujúc tak ochotu ignorovať etnické rozdielnosti. Skrátka, máme dočninenia s rebeliou proti nacionalistickej elite. Obyvatelia Bosny nakoniec pochopili, kto je ich pravým nepriateľom, nie ostatné etnické skupiny, ale ich vlastný vodcovia, ktorí sa tvária, že ich ochraňujú pred inými. Je to ako keby staré, mnohokrát zneužívané Titovské motto „bratstvo a jednota“ Juhoslávskych národov získalo novú vážnosť.

Jedným z cieľov demonštrantov bola administratíva EU, ktorá dohliada nad chodom Bosnianskeho štátu, presadzujúc mier medzi troma národmi a poskytujúc podstatnú finančnú pomoc, ktorá umožňuje fungovanie štátu. Môže to znieť prekvapivo, keďže ciele demonštrantov sú nominálne rovnaké ako ciele Bruselu, prosperita a koniec etnickým nepokojom a korupcií. Avšak spôsob, akým EU spravuje Bosnu, upevňuje rozdelenie: jedná s nacionalistickými elitami ako s privilegovanými partnermi a sprostredkúva vzájomné jednania.

Bosniansky incident potvrdzuje, že človek nemôže skutočne predísť etnickým vášniam zavedením liberálnej agendy: demonštrantov spojila akútna potreba spravodlivosti. Ďalším a zároveň najzložitejším krokom, by bolo zorganizovať protesty do nového sociálneho hnutia, ktoré by ignorovalo etnické rozdiely a usporiadať ďalšie protesty – dokázali by ste si predstaviť rozzúrených Bosniakov a Srbov demonštrujúcich spoločne v Sarajeve?

Aj keby protesty postupne stratili na sile, ostanú krátkym zábleskom nádeje, niečo ako spriatelenie nepriateľských vojakov v zákopoch prvej svetovej vojny. Pravé emancipačné akcie vždy vyžadujú takéto opomenutie konkrétnych identít.

To isté platí aj pre nedávnu návštevu dvoch členiek skupiny Pussy Riot v New Yorku, vo veľkej gala show boli predstavené Madonnou za prítomnosti Boba Geldofa, Richarda Gerea, atď., starej známej ľudskoprávnej party. Čo mali spraviť, bolo vyjadrienie podpory Edwardovi Snowdenovi, aby tak potvrdili, že Pussy Riot a Snowden sú súčasťou rovnakého globálneho hnutia. Bez týchto gest, ktoré spájajú to, čo sa v našej každodennej skúsenosti zdá nespojiteľným (moslimovia, Srbi a Chorváti v Bosne; Tureckí sekularisti a antikapitalistický moslimovia v Turecku, atď.), budú protestné hnutia vždy manipulované nejakou veľmocou v jej boji proti inej veľmoci.

http://www.theguardian.com/commentisfre … serb-croat

Profilový obrázek
O autorovi

Komentáře

comments

Social Share

  • google-share

Právní poradna

Zápis závazku prodat v budoucnu nemovitost do katastru

28 září, 2021

Minusové hodiny - nepravidelně rozvrhovaná pracovní doba

27 září, 2021

Má zaměstnavatel nárok na náhradu při vracení pracovní pomůcky?

15 srpna, 2021

Odkazy

Nadcházející akce

  • Momentálně nejsou naplánované žádné akce
AEC v1.0.4

Kalendář akcí

AEC v1.0.4

Štítky

Afrika Akce Amerika Antifašizmus Antikapitalismus Antirasizmus Armáda Asie Blízký východ Česká politika čína Ekologie Ekonomika Evropa Evropská unie Filosofie Historie imperialismus Kultura Latinská Amerika Levá perspektiva Levice Liberec Média Německo Odbory a pracoviště Palestina Politika Potraviny Praha Protivládní hnutí Rozhovor Rusko Školství Socialismus Sociální otázky Společnost Spravedlnost Svět Ukrajina válka Vězeňství Z domova Zdravotnictví Ženy a gender

Video

Levá Perspektiva o.s.

Občanské sdružení na obranu sociálně vyloučených, upozaděných a
diskriminovaných lidí včetně prevence sociální exkluze. Provozujeme
levicový, informačně-publicistický web a internetovou právní poradnu.
Aktivně vystupujeme proti fašismu, rasismu, homofobii a všem formám
diskriminace.

Aktuální články

Intenzivní protesty proti plánům české vlády zvýšit věk odchodu do důchodu

25 dubna, 2023

Stažení cel EU na ukrajinské obilí selhalo, protože východoevropské země vystoupily do opozice

24 dubna, 2023

Boje v Chartúmu ohrožují poslední pokus o příměří

22 dubna, 2023

Po přijetí penzijní reformy vyšli francouzští pracující opět do ulic

18 dubna, 2023

Stávka bezpečnostních pracovníků letišť v Německu

17 dubna, 2023

Archivy

  • Duben 2023
  • Březen 2023
  • Únor 2023
  • Leden 2023
  • Listopad 2022
  • Říjen 2022
  • Září 2022
  • Srpen 2022
  • Červenec 2022
  • Červen 2022
  • Květen 2022
  • Duben 2022
  • Březen 2022
  • Únor 2022
  • Leden 2022
  • Prosinec 2021
  • Listopad 2021
  • Říjen 2021
  • Září 2021
  • Srpen 2021
  • Červenec 2021
  • Červen 2021
  • Květen 2021
  • Duben 2021
  • Březen 2021
  • Únor 2021
  • Leden 2021
  • Prosinec 2020
  • Listopad 2020
  • Říjen 2020
  • Září 2020
  • Srpen 2020
  • Červenec 2020
  • Červen 2020
  • Květen 2020
  • Duben 2020
  • Březen 2020
  • Únor 2020
  • Leden 2020
  • Prosinec 2019
  • Listopad 2019
  • Říjen 2019
  • Září 2019
  • Srpen 2019
  • Červenec 2019
  • Červen 2019
  • Květen 2019
  • Duben 2019
  • Březen 2019
  • Únor 2019
  • Leden 2019
  • Prosinec 2018
  • Listopad 2018
  • Říjen 2018
  • Září 2018
  • Srpen 2018
  • Červenec 2018
  • Červen 2018
  • Květen 2018
  • Duben 2018
  • Březen 2018
  • Únor 2018
  • Leden 2018
  • Prosinec 2017
  • Listopad 2017
  • Říjen 2017
  • Září 2017
  • Srpen 2017
  • Červenec 2017
  • Červen 2017
  • Květen 2017
  • Duben 2017
  • Březen 2017
  • Únor 2017
  • Leden 2017
  • Prosinec 2016
  • Listopad 2016
  • Říjen 2016
  • Září 2016
  • Srpen 2016
  • Červenec 2016
  • Červen 2016
  • Květen 2016
  • Duben 2016
  • Březen 2016
  • Únor 2016
  • Leden 2016
  • Prosinec 2015
  • Listopad 2015
  • Září 2015
  • Srpen 2015
  • Červenec 2015
  • Červen 2015
  • Květen 2015
  • Duben 2015
  • Březen 2015
  • Únor 2015
  • Leden 2015
  • Prosinec 2014
  • Listopad 2014
  • Říjen 2014
  • Září 2014
  • Srpen 2014
  • Červenec 2014
  • Červen 2014
  • Květen 2014
  • Duben 2014
  • Březen 2014
  • Únor 2014
  • Leden 2014
  • Prosinec 2013
  • Listopad 2013
  • Říjen 2013
  • Září 2013
  • Srpen 2013
  • Červenec 2013
  • Červen 2013
  • Květen 2013
  • Duben 2013
  • Březen 2013
  • Leden 2013
  • Prosinec 2012
  • Listopad 2012
  • Říjen 2012
  • Září 2012
  • Srpen 2012
  • Červenec 2012
  • Červen 2012
  • Květen 2012
  • Duben 2012
  • Březen 2012
  • Únor 2012
  • Únor 2010
  • Leden 2010
  • Prosinec 2009
  • Listopad 2009

Štítky

Afrika Akce Amerika Antifašizmus Antikapitalismus Antirasizmus Armáda Asie Blízký východ Bydlení Ekologie Ekonomika Evropa Evropská unie Filosofie Historie imperialismus Kultura Latinská Amerika Levice Levá perspektiva Liberec Média Německo Odbory a pracoviště Palestina Politika Potraviny Praha Protivládní hnutí Rozhovor Rusko Socialismus Sociální otázky Společnost Spravedlnost Svět Ukrajina válka Z domova Zdravotnictví Česká politika čína Školství Ženy a gender
© 2013 Levá perspektiva, o.s. Všechna práva vyhrazena.