Fenomén paramilitarizmu je podľa venezuelskej vlády na vzostupe. Prezident Nicolás Maduro tvrdí, že sa na území Venezuely nachádza až 30 kolumbijských polovojenských skupín.

Polovojenské jednotky tohoto druhu vznikali najskôr hlavne v Kolumbií, tento model bol do regiónu „exportovaný“ počas studenej vojny. Dnes takéto jednotky operujú v Mexiku, Hondurase a najnovšie aj v Paraguaji. Venezuela však bola do roku 1997 relatívne pokojná, okrem niekoľkých menších aktívnych skupín a problémov pri rozdeľovaní pôdy.

Skupiny zadržané vo februári 1997 boli napojené na bohatých statkárov a disponovali detailnými mapami hraničného regiónu Apure. Tvrdili, že boli najatí venezuelským generálom Enrique Medina Gomezom.

Carlos Castaño, veliteľ najznámejšej kolumbijskej polovojenskej skupiny, Spojenej Sebeobrany Kolumbie (AUC – Autodefensas Unidas de Colombia), neskôr toho roku potvrdil, že sa stretol so 140 venezuelskými podnikateľmi a statkármi ohľadom vytvorenia podobnej polovojenskej skupiny, najmä v prihraničných oblastiach.

Po roku 1997 boli hlásenia o únosoch a vraždách so zapojením kolumbijských skupín bežné.

V roku 2002 sa objavilo video, v ktorom „Veliteľ Antonio“ oznamoval vznik Spojenej Sebeobrany Venezuely (AUV), po vzore kolumbijskej AUC. V tomto videu bol Hugo Chavez prehlásený za vojenský cieľ skupiny.

Veliteľ AUC, Carlos Castaño, potvrdil, že kolumbijská skupina pracuje v koordinácií s venezuelskými AUV. Do roku 2003 už AUC podnikli niekoľko útokov na venezuelskom území, a približne 500 bojovníkov prekročilo hranice.

Miestne ľudskoprávne skupiny zverejnili správu v ktorej sa uvádza, že od roku 1999 bolo zabitých až 120 vedúcich osobností z prostredia roľníkov a domorodých obyvateľov. Takmer všetci z nich sympatizovali s vládou, väčšina pochádzala zo štátu Zula ktorý susedí s Kolumbiou.

V roku 2004 bol vládnimi zložkami objavený výcvikový tábor. Tento tábor sa nachádzal na farme Daktari, v blízkosti hlavného mesta Caracas, ktorá patrila prominentnému opozičnému aktivistovi, Robertovi Alonsovi. Bola tu zatknutá skupina 116 kolumbijských militantov.

Veliteľ skupiny, Geovanny Velasquez Zambrano, neskôr v interview s Al Jazeerou priznal, že skupinu najal opozičný politik Manuel Rosales na vraždu prezidenta Chaveza. Ďalej odhadol, že v súčasnosti je na území Venezuely približne 2500 kolumbijských militantov. Prítomnosť týchto jednotiek potvrdili vo februári a marci 2010 vraždy niekoľkých vedúcich osobností z vládnucej strany PSUV (Spojená Socialistická Strana Venezuely) v štáte Tachira.

Podľa niekoľkých správ sa tábory rozšírili aj do štátov Merida a Baruta. Analytici predpokladajú, že militanti udržujú nízky profil a čakajú na rozkazy.

Minister vnútra, Gustavo Gonzales, tento rok v máji oznámil, že týmito jednotkami bolo zavraždených cez 200 roľníckych a domorodých lídrov.

Politická motivácia?

Prvá vlna prílevu polovojenských jednotiek sa kryla s pôsobením kolumbijského prezidenta Alvara Uribe. Uribe bol silným kritikom Chaveza a zaviazal sa učiniť koniec jeho vláde. Krátko pred odchodom z funkcie prezradil, že má záujem pracovať ako poradca venezuelskej opozície.

Štát Zulia, kde je silná prítomnosť kolumbijských polovojenských jednotiek, podpísal zmluvu s kolumbijskou políciou o výcviku vlastnej štátnej polície. Počas Uribeho prezidentúry poslala Kolumbia stovku utajených agentov do štátu Zulia.

Znalci, politici, dokonca aj bývalí velitelia polovojenských jednotiek opakovane označovali Uribeho ako kľúčovú osobu pri vzniku AUC a polovojenských oddielov všeobecne, najmä v období, kedy slúžil ako guvernér kolumbijského štátu Antioquía.

Rafael García, šéf ínformačného oddelenia kolumbijskej bezpečnostnej služby DAS za prezidenta Uribeho odhalil, že AUC a iné skupiny infiltrovali bezpečnostnú službu a používali utajené informácie proti Uribeho protivníkom po celej krajine. Taktiež potvrdil spoluprácu s AUC pri snahách zosadiť, prípadne zabiť venezuelského prezidenta Huga Chaveza.

Niektoré chudobné časti Karakasu zažívali nevysvetliteľné excesi násilia, s tým, že niektorí obyvatelia prirovnávali tieto udalosti k tomu, čo zažili v susednej Kolumbií. Nedávne udalosti ukazujú ďalšie pojítka medzi venezuelskou opozíciou a kolumbijskými militantmi.

Zadržaný mladý opozičný aktivista Lorent Saleh potvrdil, že sa stretol s Uribem a jeho spojencami v Kolumbií. Dodal, že bol trénovaný v ozbrojenom boji a pokúšal sa vytvoriť paramilitantné skupiny vo Venezuele, potvrdzujúc tak ich politickú podstatu. Aj vražda zákonodarcu za PSUV, Roberta Serra, poukazuje na spojenie kolumbijských militantov a pravicovej opozície. Iba v roku 2014, kedy bol zavraždený aj Serra, došlo k vraždám ďalších troch vládnych predstaviteľov.

Nedávno boli dvaja členovia opozície usvedčení z vraždy a rozrezania ženy, praktiky bežnej u kolumbijských skupín.

V jednom zázname sa Rafael Perez Venta priznáva, že boli trénovaní v jednom z kolumbijských táborov. Ďalej tvrdí, že jemu a jeho skupine niekoľkí opoziční lídri zaplatili aby zaútočil na úrad prokurátora počas protestov vo februári 2014. Dodal, že bol pravidelne platený aby vykonával rôzne násilné akcie proti vláde.

Ďalšie dôkazy potvrdili, že muži boli súčasťou vnútornej štruktúry opozície. Napríklad fotografie zo dňa, kedy sa zúrivý protivládny politik Leopoldo Lopez vydal do rúk venezuelských úradov, ukazujú, ako ho Perez doprevádza, spoločne s opozičnou političkou Mariou Corina Machado a Lilianou Tintori, Lopezovou ženou.

Venezuelské úrady nedávno uzatvorili svoje hranice po novom útoku militantov na ozbrojené zložky. Veľká akcia v pohraničí odhalila pašerácku sieť militantov ktorá zabezpečovala ich financovanie. Venezuelské úrady taktiež našli niekoľko domov, v ktorých mali byť ukrývaní ľudia pri únosoch.

Vláda verí, že polovojenské skupiny sú využívané opozíciou na vzbudzovanie chaosu počas protestov, technika prvý krát použitá pri pokuse o zvrhnutie Chavezovej vlády v roku 2002, kedy neidentifikovaní sniperi strieľali na demonštrantov z táborov opozície aj prívržencov vlády, aby tak rozpútali chaos, ktorý bude nasledovaný prevratom.

Ekonomické sabotáže charakterizovali roky 2013 až 2015 ako najzložitejšie od zvolenia prezidenta Chaveza v roku 1998, kedy bola uvedená do pohybu takzvaná Bolivarovská Socialistická Revolúcia. Tieto ťažkosti v súčasnosti veľmi zaťažujú vládu prezidenta Nicolása Madura.

Rastúce riziko v podobe polovojenských skupín by ale malo znepokojovať aj opozíciu samotnú. Madurova vláda predpokladá, že politicky motivovanejšie frakcie militantov by mohli spolupracovať s členmi opozície na vraždách niektorých vedúcich osobností z ich vlastného tábora. Tento čin by vytvoril mučeníka a za smrť by mohla byť vynená vláda. Podľa vládnych zdrojov, práve takýto osud mohol minulý rok postretnúť aj Leopolda Lopeza. Lopezova žena potvrdila španielskej CNN, že vláda jej muža chránila pred vyhrážkami smrťou.

Vyšlo na webe TeleSUR, 26.8. 2015